Medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky v oblasti patrí Archeologické nálezisko Valy-Bojná, Rotunda sv. Juraja nad obcou Nitrianska Blatnica, stredoveký Topoľčiansky hrad nad obcou Podhradie, jaskyňa Čertova pec na území obce Radošina či archeologické objekty, zaniknutý starý kostol a slovanské pohrebisko, na území obce Závada.
Archeologické nálezisko Valy-Bojná sa nachádza v severozápadnej časti obce Bojná. Počiatky archeologického výskumu v tejto lokalite siahajú až do roku 1905, ale rozsiahlejší výskum sa tu začal až o ďalších sto rokov. Vďaka výskumu Archeologického ústavu SAV v Nitre, ktorý v lokalite prebieha už od roku 2007, sa doteraz podarilo nájsť celkovo päť archeologických lokalít: hradisko Valy, označované ako Hradisko Bojná I, Hradisko Bojná II v údolí potoka Bojnianka, Hradisko Bojná III na hrebeni Žihľavníka, Bojná IV (Nové Valy) a Bojná V. Nálezy potvrdili osídlenie lokality už v dobe bronzovej a laténskej, ale taktiež v období Veľkej Moravy, kedy tvorila súčasť bojnianskeho komplexu opevnení. Najvýznamnejšou archeologickou lokalitou je výšinné hradisko Valy (Bojná I) s rozlohou 12 ha, ktoré leží na hlavnom hrebeni Považského Inovca vo výške 390 – 430 m n. m. V súčasnosti je pre návštevníkov hradiska pripravená, okrem iného, rekonštrukcia valu, vstupnej brány na hradisko a modelové rekonštrukcie typických obydlí Slovanov (zemnice), ktoré stoja na mieste pôvodného nálezu. V roku 2018 bola na hradisku dokončená reálna priestorová rekonštrukcia východnej brány prezentujúca verejnosti mimoriadne staviteľské umenie starých Slovanov. Ide o najväčšiu rekonštrukciu slovanskej brány v strednej Európe. Výskum prebiehajúci v Bojnej vyvrátil hypotézu, že Nitra bola jediným centrom Nitrianskeho kniežatstva, resp. Veľkej Moravy na Slovensku. Bojná však bola jednou z mála lokalít, kde po zániku už nepokračovalo trvalé osídlenie a zničené hradisko postupne upadlo do zabudnutia aj so všetkým bohatstvom, ktoré sa tam v čase náhleho zániku nachádzalo.
K najvýznamnejším pamiatkam obce Nitrianska Blatnica patrí Rotunda sv. Juraja, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Nachádza sa na malom skalnom ostrohu, severne od centra obce nad lesíkom zvaným Háje a pod úbočím Kozieho chrbta, juhovýchodných svahov vrchu Marhát. Vznik rotundy sa datuje do druhej polovice 9. storočia, resp. niekedy po roku 850. Získala tak unikátnu hodnotu dejinného a kultúrno-historického významu, pretože je najstaršou stojacou rotundou na území Slovenska i v rámci širšieho stredoeurópskeho priestoru. K samostatnej rotunde patria aj prístavby – štvorcová veža pristavená zo západnej strany kostola a obdĺžniková nízka stavba, tzv. pustovňa, pristavaná z južnej strany. V rokoch 1974 – 1980 sa v tejto lokalite uskutočnil archeologický výskum, ktorého výsledky objasnili tunajší civilizačný vývoj v praveku, včasnom a vrcholnom stredoveku i hospodárske a kultúrne vzťahy aj k iným oblastiam. Význam mali tiež komunikácie cez horské prechody z Ponitria na Považie. Kostolík je tradičným pútnickým miestom. Každoročne sa tu 24. apríla konajú svätojurajské púte s účastníkmi najmä z okolitých oblastí Považia a Ponitria.
Nad obcou Podhradie sa týči Topoľčiansky hrad, stredoveká zrúcanina z 13. storočia. Dominantným prvkom hradu je hranolová veža charakteristického tvaru obohnaná zvyškami hradného paláca a vonkajšieho opevnenia s bránou. Z veže, na ktorú je možné po dohode so správcom (info na obecnom úrade) vystúpiť aj dnes, je výhľad do údolia rieky Nitry, na hrebene Tribeča a Vtáčnika, ako aj Považského Inovca. V hradnej veži sa nachádza malá expozícia o minulosti hradu a osady pod ňou. V hornom hrade bol s využitím a opravou starých múrov vybudovaný amfiteáter s drevenými lavičkami a pódiom. Slúži predovšetkým na koncerty a rôzne kultúrne podujatia. V priestoroch kamenného hradu sa každoročne na začiatku leta konajú slávnosti otvorenia letnej turistickej sezóny.
Z prírodných zaujímavostí je v záujmovom území najvýznamnejšia jaskyňa Čertova pec, ktorá sa nachádza severozápadne od centra obce Radošina, situovaná na východnom úpätí Považského Inovca v nadmorskej výške 240 m n. m. V roku 1981 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor, za prírodnú pamiatku bola vyhlásená v roku 1994. Návštevníkom je sprístupnená za účelom poznávania jej prírodných a historických hodnôt. Predstavuje vzácnu archeologickú a paleontologickú lokalitu s dokladmi o viacnásobnom paleolitickom, halštatskom osídlení. Našli sa tu najstaršie známky jaskynného osídlenia na území dnešného Slovenska. Jaskyňa je obojstranne priechodná. Jej dĺžka je 27 m, široká je 6 m a maximálna výška je 4,6 m. Na ľavej strane sa nachádza oknovitý otvor, ktorý jaskyňu osvetľuje. V blízkosti jaskyne je tiež motorest s rovnakým názvom ako jaskyňa.
Za zmienku stoja aj archeologické objekty v obci Závada. Neďaleko Kostola sv. Michala archanjela z roku 1808 je možné vidieť dobre znateľný obrys zaniknutého starého kostola, ktorý je dnes archeologickým objektom. Kostol bol postavený v románskom štýle a jeho vznik sa datuje do 13. storočia, pričom nie je vylúčené, že vznikol už v 12. alebo dokonca 11. storočí. Na území Závady bolo v lokalite Chríby, ktorá leží juhozápadne od centra obce, objavené aj slovanské pohrebisko z obdobia Veľkej Moravy, resp. z 9. až začiatku 10. storočia.